Rozmýšľali ste niekedy nad tým, aký je pôvod vzniku názvu mesta Revúca? Históriou dávnych dôb sa zaoberali už naši predchodcovia. S rovnakým záujmom tak ako dnes my, si túto otázku kládol aj Gustáv Maurícius Reuss. Pôvod vzniku názvu mesta Revúca vysvetľuje vo svojom, hoci menej známom, ale pre Revúčanov jedinečnom rukopise Opis městečka Velká Revúca I. a II. díl 1853 a 1854.
Gustáv Maurícius Reuss bol lekárom, známy je skôr ako botanik (autor ojedinelého diela Května Slovenska) a označovaný za zakladateľa slovenskej vedeckej fantastiky (o Hviezdovede viac inokedy🙂). Pochádzal z významnej a národne uvedomelej rodiny Reussovcov. Jeho otec Samuel Reuss bol jemu a jeho trom bratom dobrým príkladom. Vplyv jeho osobnosti sa prejavil nielen na jeho synoch, ale aj na ďalších s ktorými sa stretával. „Horlivô kolo mladíkov,“ tak tento okruh ľudí nazval Samuel Ormis.
Samuel Reuss okolo seba združoval slovenskú študujúcu mládež, reussovský dom bol základnou školou celej generácie zberateľov a bádateľov štúrovského obdobia. Janko Francisci, August Horislav Škultéty, Pavol Dobšinský, Štefan Marko Daxner, Samuel Čipka, Peter Kellner Hostinský, všetci získavali u Samuela Reussa základy systematického záujmu o ľudovú kultúru. Výnimkou nebol ani jeho druhorodený syn Gustáv Maurícius Reuss.
Opis městečka Velká Revúca I. a II. díl 1853 a 1854
Rozsiahla, viac ako 500 stranová monografia o Veľkej Revúcej má historicko-zemepisný ráz. Pozostáva z dvoch zväzkov a z piatich kapitol označených rímskymi číslicami.
V piatej časti druhého zväzku autor vysvetľuje pôvod vzniku názvu mesta Veľká Revúca.
- slovensky Velká Revúca
- nemecky Gross Rauschenbach,
- latinsky Nagy-Rőze a maďarsky rovnako
Uvádza, že sa tu nachádza aj Malá Revúca, čiže Revúčka pol hodiny na sever od Revúcej.
Slovo Revúca prináleží k takým slovám, ktoré sú, čisto slovanského pôvodu, ale sa v iných slovách našej reči zriedka vyskytujú. Podľa Reussa nachádzame v slove, že ca, ce sú obyčajné prívesky, ako v slovách pali-ca, ov-ca. Ale ani písmeno ú, v Čechách au, nás do pochybností nedostane aj ú je spojkou a spája koreň slova rev s príveskami ca, ce.
Koreň slova Revúca je známy aj v iných indoeurópskych rečiach:
- v gréčtine hreó – tiecť,
- v sanskrite rav znamená revať, hučať,
- v slovenčine reveť – revať.
Podľa tohto sa na iný význam tohto slova ani myslieť nedá. Samé položenie Revúcej popri toku Zdychavky o tom svedčí, tým že rieka hučí, reve, na pôvod slova zreteľne poukazujú. Naši predkovia toto miesto trefne pomenovali „miestom hučiacim“ (lat. flundeo – murmurando). Prví obyvatelia sa usadili pri pobreží rieky Zdychava a napriek tomu, že všade naokolo bol kraj zarastený pralesmi a všade vládlo ticho, tak napriek tomu sa prví pôvodní obyvatelia rozhodli volať toto miesto klokotacím, revúcim miestom a nazvali ho Revúcou. Podľa tejto mienky sú aj iné miesta nazvané podľa pretekajúcich bystrých potokov: Revúca v Zvolenskej a Liptovskej stolici. Taktiež autor uvádza ďalšie názvy, ktoré sa v prameňoch vyskytli: Rauschenbach, Nagy Röcze, Revúca.
Maďarské „Röcze“ je pokazené a pretvorené meno, ale často uvádzané lexikografmi, avšak podľa Reussa nikdy nebude mať žiadny význam. Maďarčina ako jediný jazyk strednej Európy nepatrí do skupiny indoeurópskych jazykov.
Za najstarší zdroj názvu Revúcej uvádza diplomatár od Séčiho (dnes už vieme, že najstarší názov mesta Revúca sa nachádza v Portálnom súpise Gemerskej župy). Autor taktiež uvádza ďalšie názvy, ktoré sa vyskytli v prameňoch: Rauschenbach, Nagy Röcze, Revúca.
Zdroj: Opis městečka Velká Revúca I. a II. díl 1853 a 1854, miesto uloženia rukopisu Ústav etnológie a sociálnej antropológie SAV